Tomáš Taraba
Dámy a páni, ďakujem spolupredkladateľovi za úvodné slovo. Dávame sem návrh zákona, ktorý, verím, že zjednotí celú túto poslaneckú snemovňu z jedného jediného dôvodu, že každý by mal vedieť, čo tvorí štátnosť a aké symboly nás bez ohľadu na to, či je niekto konzervatívec, liberál, či je niekto ľavicovo orientovaný, pravicovo orientovaný, ktoré sú tie symboly, ktoré nás majú všetkých minimálne spájať a majú prejavovať nejakú identitu k tomuto národu a k našej štátnosti. Tá štátnosť je mladá, má, v podstate patrí medzi najmladšie štáty Európy a aj napriek tomu, že ako národ sme starý, tak je ten čas, aby sme si predsa len ešte ako v tom takom útlom detstve pestovali tú vlastnú kultúru a identitu, taká aká je. Tak ako ani deťom nepúšťame kadejaké filmy a sú tam obmedzenia, tak myslím si, že aj táto naša mladá štátnosť si zaslúži to, aby sme pestovali tie symboly, ktoré ju tvoria, aby sme pestovali k nim úctu a takú vrelú, by som povedal, patriotičnosť k tomu celému. A ja osobitne chcem vyzdvihnúť, že kolega Gyimesi, ktorý je reprezentant maďarskej národnosti na Slovensku, v tomto parlamente sa pridal a spolu sme tento návrh zákona dali. Nie je orientovaný proti absolútne nikomu. Myslím si, že je postavený na úplnom sedliackom rozume a normálnosti, pretože nebolo by ani normálne, teraz si predstavme, že napríklad na internete máte skupinu ľudí, ktorí veria, že Zem je plochá, že to je rovná doska, že nie je guľa, je tam niekoľko, myslím, stoviek tisíc ľudí, ktorí tomu veria, majú na to právo, nech tomu veria, ale predstavme si, že by bol zvolený nejaký reprezentant tejto komunity do štátnych a verejných funkcií a teraz on vyvesí túto zástavu, ktorej on veľmi hlboko verí, že ho stelesňuje a bude tam tá zástava visieť. Myslím si, že vtedy by to bolo na smiech, ale na smiech by to už nebolo, ale čo by bolo oveľa oprávnenejšie, keby zrazu niekto začal vešať na štátne budovy tak často používané a tuná poukazovať na nejaké cirkevné symboly. Keby toto sa dialo a vzhľadom na to, že Slovensko sa viaže na cyrilo-metodskú tradíciu, tak by to bolo oveľa prirodzenejšie, ale nedeje sa to. Nedeje sa to a keby sa to dialo, tak začnú všetci húfne týchto ľudí pranierovať a práve preto ten, ja chcem vysvetliť takú základnú filozofiu, ako sme pristúpili k tomuto zákonu, pretože môžete definovať niečo pozitívne a môžete niečo negatívne. Pozitívne je, že vymenujete zoznam, napríklad tak ako sa bavíme o zástavách, tak aký zoznam zástav alebo akých identít na tie budovy môžeme vyvesiť alebo použiť, tam, samozrejme, ja niekde som zachytil, myslím, že aj pani Záborská niečo podobné zvažuje predložiť. My sa absolútne tomu nebránime. Ak to tu bude, tak sa k tomu veľmi radi vyjadríme. Len predsa len tam je jedno malé riziko. A to riziko, že napríklad máme tu rôzne aj národnostné komunity, ktoré jednoducho nebudú vedieť mať pokryté, povedzme sú rôzne výročia, sú rôzne proste historické udalosti, ktoré tí ľudia si pripomenúť chcú a na povedzme miestnych lokálne alebo rómska komunita. A na miestnych a lokálnych budovách úplne prirodzene chcú prejaviť v tom danom období to, že si niečo pripomínajú a podobne. A môže sa stať, že takýto typ práve nebude pokrytý v tom zákone. Preto toto je to, čo je, by som povedal, rizikovejšie, ako ten prístup, ktorý sme zvolili my. Že môžeme začať definovať to, čo si myslíme, že to tam za každých okolností nepatrí. A myslím si, že tam nepatria ideologické zástavy. To je, to je proste minimálny prvok. To znamená, že ak príde nejaký návrh, že ktoré ešte ďalšie ideologické zástavy si nemyslíte, že tam patria, tak sa môžeme o tom baviť a v druhom kole to vylepšiť. Druhá vec je, boli tu také návrhy alebo teda nápady, že vraj tým pádom sa zakazuje ako keby aj používanie nejakej cirkevnej alebo náboženskej symboliky. Pretože, pretože niekto považuje možno cirkev za sexuálnu organizáciu, čo ani z ďaleka brané byť nemôže. Lenže tento zákon, tento zákon je podriadený slovenskej ústave. A každý zákon je vymedzovaný ústavou a tá ústava úplne jasne definuje, že Slovensko: Po prvé, definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, to znamená, že sa hlási k heterogénnemu vnímaniu vlastne tohto zväzku. A druhá vec Slovensko absolútne rešpektuje ad jedna náboženskú slobodu, ktorá so všetkým tým patrí a ad dva sa v preambule hlási k cyrilo-metodskej tradícii. To znamená, tu nie je žiaden predpoklad, aby akýkoľvek súd v budúcnosti si toto poplietol a povedal, že to tam nie je. No a tretia vec, ktorá je najpodstatnejšia. Drvivá časť všetkých zákonov sa neprijíma preto, aby niekoho reálne stíhali alebo aby niekoho, by som povedal, sankcionovali. Ale drvivá väčšina zákonov sa prijíma preto, aby ten štát vyslal signál, že čo považuje za pri, za normálne a čo za normálne nepovažuje. Myslím si, že keby nebolo taká húfna manifestácia ministrov SaS za uplynulé mesiace, ako vešali proste zástavy na ministerstve hospodárstva, ministerstve školstva. Tak myslím si, že nikto by to absolútne nevnímal tak exponovane ako to, že áno, sú tu proste politici, ktorí si zneužijú. Teraz prišla pani kolegyňa, ktorá, absolútne nám nevadí, že máte hento oblečené, pretože vy ako taká nie ste štátna budova. (Smiech.) No a, a no a (potlesk), takže to môžete úplne v kľude. Toto je len akože maškaráda. A práve to, čo je, že problém by bol, keby táto pani bola predsedkyňa parlamentu, ona by to vyvesila tuná pred parlament a z tejto budovy. A práve preto, aby takýto politici ako ona, keď prídu niekedy do funkcie alebo jak sa nám podarilo teda vypoklonkovať pána Gröhlinga a spol., nemohli zneužívať tieto budovy na túto ideologickú individuálnu propagandu. Tak si myslím, že aby sme sa vrátili úplne k tým zákonom ktoré sú, a preto ja vás pozývam k tomu, aby sme diskutovali o tom zákone, ho podporili. Ďakujem pekne.