Ondrej Ďurica

Ďakujem. Ja sa stotožňujem s tým, čo bolo povedané v rozprave predrečníkom, pretože a dotknem sa len toho, toho takého vecného alebo technického bodu celej tej jeho debaty, a to je tá úloha a význam štátnych symbolov. Naozaj si asi nemusíme hovoriť, aká je tá symbolika dôležitá pre akýkoľvek národ alebo štát a príde mi pritiahnuté za vlasy, absolútne nedôstojné, aby akýkoľvek, akýkoľvek symbol, akejkoľvek menšiny a v tomto prípade teda sa bavíme o menšine z toho balíka tých LGBTI asi alebo koľko ich tam je Q a prichádzajú a pribúdajú stále ďalšie. Jednoducho nemyslím si, že je to dôstojné, že je to patričné. Veď, preboha, pozerajme sa na to normálne zdravým rozumom bez nejakých emócií a bez nejakých výčitiek a snažme sa byť naozaj tolerantní a vecní, tak ako tu práve všetci tí, ktorí kritizujú tento návrh zákona, deklarujú, že rešpektujú názor iný a buďme k sebe proste tolerantní a každý nech sa prejavuje, ako chce, ale sú tu určité pravidlá, určité zákonnosti a zásadné veci, a to sú práve tie štátne symboly a budovy, na ktorých štátne symboly sú umiestnené. Veď my sa nemôžeme dostať do polohy, že tu nejaký zväz elektrikárov alebo nejaká menšina, ktorá si bude hovoriť akákoľvek menšina, bude na štátne budovy vyvešávať svoje symboly a svoje vlajky. Takže aspoň v tejto rovine, v takej naozaj tej technickej, zachovajme zdravý rozum, nehovoriac o tom teda ako celá tá agenda a podstata, podstata tejto propagandy vplýva na celú spoločnosť. Ale aspoň v tej technickej rovine sa na to pozerajme vecne.