Milan Mazurek

Pán Valášek, u vás v tom pokryteckom progresívnom narkomanskom Slovensku je nástrojom politického zápasu tá najabsurdnejšia cynická lož, pretože ak mne vy budete hovoriť, že mne nezáleží na utrpení Ukrajincov, tak ste úbožiak. Úbožiak. A nie preto, že vám tu teraz budem hovoriť tie príbehy, jak som behal s ukrajinskými deťmi po pohotovostiach, keď ku mne prišli a poskytol som im ubytovanie, lebo to vás nemusí ani zaujímať, pretože úbožiak ako vy bude naďalej verejne rozprávať svoje blbosti a klamstvá. Ale zaujíma ma niečo úplne iné. Aká je alternatíva? Čo keď ten Putin neprestane? Čo keď tá vojna bude takto trvať ďalej? Koľko tých Ukrajincov potrebujete vidieť mŕtvych? Koľko tých Rusov potrebujete vidieť mŕtvych? To sú otázky, na ktoré vy ale neodpovedáte. Aká je alternatíva alebo aký je plán bé oproti posielaniu nekonečného množstva zbraní a viere, zvláštnej forme viery v porážku jadrovej veľmoci? Mňa sa to normálne týka, zaujíma ma to. Pretože každý jeden človek na Slovensku chce poznať tieto odpovede, ale vy žiadne nedávate. Je to úplne rovnaké, ako keď som sa Hegera spýtal na výbore pre európske záležitosti, aká je alternatíva k tomu desaťbodovému plánu prezidenta Zelenského, ku ktorému sa Slovenská republika zaväzuje. To znamená, k dobytiu Krymu, fyzicky vojenskému dobytiu Krymu a dobytiu Luhanska a Donecka. Čo keď to nevyjde? Koľko Ukrajincov pre tento cieľ dobytia Krymu ste ochotní obetovať? Koľko Ukrajincov obetujete pre dobytie Donecka a Luhanska? To sú logické otázky. Lebo ak tvrdíte, že vám ide o ukrajinské ženy, deti a civilistov, tak ja sa pýtam, či predsa len nie je pre ich životy lepšie začať aspoň nejaké rokovania. Uvidíme, aké výsledky budú, ale aspoň niečo. Lebo o tomto sa tu vôbec nebaví. Vy neustále hovoríte zbrane, zbrane, vojna, výcvik, tréning. Super. Ale aká je alternatíva, plán bé? Koľko, 15, 20 rokov sa budeme vraždiť?