Eduard Kočiš

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja naozaj, tak ako môj kolega Milan Mazurek v rozprave poznamenal, nevidím rozdiel medzi vojskami, ktoré tuná prišli v ´68, a vojskami, ktoré tu plánuje pán minister Naď pritiahnuť v 2023. Čiže absolútne nevidím rozdiel medzi vládou, ktorá bola zalezená v sovietskom zadku, a medzi vládou, ktorá je zalezená v zadku pro Bruselu, pro NATO a pro Európskej únie. Jednoducho Slovensko je slobodný, zvrchovaný a podľa vás demokratov demokratický štát, tak podľa takýchto hodnôt a takejto stratégie by sa Slovenská republika naozaj mala správať a nemala by sa chovať ako nesvojprávne dieťa a ako jeden neúctivý alebo až preúctivý vazal. To, že trvalé pôsobenie vojsk NATO na území Slovenskej republiky je čelnými predstaviteľmi odvolanej vlády Eduarda Hegera prezentované ako nejaký míľnik, ako nejaká stratégia, ako niečo najdôležitejšie, čo musíme spraviť, si naozaj dovolím nesúhlasiť. Pretože aj v tejto vláde je jedna geniálna mysliteľka, ktorá sa volá Veronika Remišová, a tá bude tvrdiť stále dokola jednu mantru, že ak toto Slovenská republika neurobí, tak vojská Ruskej federácie sa zastavia až pri Liptovskom Mikuláši. Neviem, kde chodí na takéto spásonosné myšlienky, na základe čoho je Slovenská republika ohrozená, vôbec neviem. Čiže trvalá prítomnosť vojakov NATO na území Slovenskej republiky podľa tohto strategického dokumentu až do roku 2035 podľa mňa je minimálne troška uletená a ak nie uletená, tak sa vymyká tomu, čo tento dokument možno aj v nejakej dobrej viere, možno za nejakým zámerom mal, môže alebo chce obsahovať. Čiže naozaj nie je v úmysle Slovenskej republiky byť vazalom, ale byť naozaj slobodným a zvrchovaným štátom.