Ondrej Dostál

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som sa podobne ako pán poslanec Susko vyjadril k tomu ústavnému rozmeru, teda či vláda, ktorá bola odvolaná, mohla alebo nemohla predložiť takýto návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska, samozrejme, obranná politika je tiež vec, v ktorej, v ktorej by mal existovať konsenzus prinajmenšom v štandardnej časti politickej scény, a v súčasnej situácii je len zodpovedné, ak ministerstvo obrany a vláda myslia na to, že sa máme pripravovať na to, že ideme do zlých časov a máme byť pripravení aj pokiaľ ide o obrannú politiku. Tá námietka, ktorú vyslovil pán poslanec Susko a myslím, že po ňom aj teda nie v tak kultivovane ústavnej forme pán poslanec Mazurek, je, že či vláda, ktorá, ktorej bola vyslovená nedôvera, bola poverená dočasne výkonom svojej funkcie a má v zmysle ústavy obmedzené právomoci, môže alebo nemôže predložiť takýto návrh Národnej rade. Ešte raz, jeden z tých, jedna z tých právomocí, ktorú vláda nemôže vykonávať, keď je v nedôvere, je, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Rozhodovať o niečom znamená rozhodovať, nie navrhovať, nie, nie požiadať niekoho iného, aby, aby urobil. Vláda napríklad, a v tomto jej právomoc nie je obmedzená, rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, čiže spor nie je o tom, že čo, čo robí v zbore, či prijíma alebo neprijíma nejaké rozhodnutie formou uznesenia. Samozrejme, že prijíma formou uznesenia, ale keď rozhodne, tak výsledkom je, že je rozhodnuté. Keď schváli návrh dlhodobého plánu ako návrh, ktorý predkladá Národnej rade, tak o tom nerozhodne. Rovnako ako keď schváli návrh zákona a predloží ho Národnej rade, to neznamená, že ten návrh zákona je tým pádom, tým pádom schválený. A ten návrh zákona, ak bude schválený v Národnej rade, môže byť veľmi dôležitý, môže to byť otázka, zásadná otázka vnútornej alebo zahraničnej politiky, alebo to môže byť zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej alebo sociálnej politiky, o čom tiež nemôže vláda, ktorá bola odvolaná, ktorej bola vyslovená nedôvera, samostatne rozhodovať, ale návrhy zákonov predkladať môže. Čiže to nie je, účinok toho rozhodnutia nie je, že je rozhodnuté, ak vláda schváli návrh zákona, lebo vláda neschvaľuje návrhy zákonov, zákony schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. A preto keď ide o materiál, čiže vláda neschválila, nie je pravda, že vláda schválila Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, vláda schválila materiál s týmto názvom, ktorý predkladá Národnej rade, a keď ho Národná rada schváli, tak v tejto veci rozhodne a Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 bude schválený, bude platiť a tým, kto rozhodol, bola Národná rada. A, samozrejme, po voľbách, ak tu budeme mať vládu z Republiky a SMER-u, budete to chcieť zmeniť a budete mať na to väčšinu, no tak to zmeníte. To neznamená, že keď sa teraz schváli dlhodobý plán s výhľadom do roku 2035, tak že Národná rada v budúcnosti to nemôže zmeniť. Občania si vyberú, občania rozhodnú a voličmi a voličkami zvolená Národná rada a od nej odvodená vláda budú ďalej rozhodovať tak, ako sa to, ako sa to deje aj v tejto chvíli. Národná rada dostala mandát, teraz má možnosť rozhodnúť o Dlhodobom pláne rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 a ja som presvedčený, že vláda pri predkladaní tohto materiálu neporušila svoje ústavné právomoci, nejednala nad rámec, ktorý jej umožňuje vláda, ktorý jej umožňuje Ústava Slovenskej republiky, lebo nerozhodla o zásadnej otázke ani vnútornej, ani zahraničnej politiky, rozhodla o znení materiálu, ktorý predložila a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.