Milan Mazurek

Kolegovia, som presvedčený o tom, že každý z nás by mal mať slobodné právo na to zvoliť si spôsob života, aký uzná za vhodný. To znamená, že niekomu napríklad viac vyhovuje žiť vo väčšom meste, mať dostupné všetky služby, ktoré také mesto ponúka, ale niekomu, a medzi takých ľudí sa zaraďujem napríklad aj ja, zase vyhovuje vidiek. Vyhovuje im malá dedinka, vyhovuje im možnosť pozrieť sa z okna a vidieť lúky plné kráv, plné oviec a tradičný slovenský spôsob života, ktorým naše generácie žijú už od nepamäti. Slovensko vždy bolo vidieckou krajinou a polovica obyvateľov Slovenskej republiky žije na vidieku. Chce tam žiť. Vyhovuje im to a sú hrdí na to, čo budovali už ich otcovia, ich dedovia, pradedovia a všetci predkovia, ktorí túto zem obhospodarovali, ktorí na nej chovali zvieratá, ktorí z nej ťažili, ktorí vytvárali a vyrábali klasické slovenské živočíšne produkty, a tento svoj tradičný spôsob života chcú nielen zachovávať, ale aj ochrániť pre ďalšie generácie do budúcnosti. Je neuveriteľné, ale žijeme v dobe, kedy nezmyselné nariadenia a zákazy, ktoré si adoptuje častokrát aj tu Národná rada, prichádzajúce z Bruselu, obmedzujú obyvateľov Slovenskej republiky v tak triviálnych a základných veciach ako je chov sliepok, ako je chov kôz, ako je chov ošípaných a my sa pýtame, načo je toto, prepánakráľa, dobré? Načo je dobré, aby niekto, kto má pár sliepok na dvore, musel svoj chov registrovať a podliehať najrozličnejším byrokratickým právnym, úradným nezmyslom len kvôli tomu, že si chce ísť ráno do toho kurníka zobrať pár čerstvých domácich vajec. Načo je potrebné, aby niekto, kto má zopár kôz na dvore, teší sa z nich, musel podstupovať byrokratickú šikanu. Aký má zmysel rozoštvávať ľudí na vidieku, ktorí sa nemajú radi, takýmito nezmyselnými úradnými veterinárnymi kontrolami. My v hnutí REPUBLIKA sme vypočuli volanie týchto ľudí a záleží nám na tom, aby mohli tento tradičný spôsob života, tento zdravý, naozaj najzdravší spôsob života pestovať aj naďalej, aby mohli mať vlastné živočíšne produkty, vlastné vajcia, vlastné mlieko, vlastné mäso a nemuseli kvôli maličkému chovu u seba na dvore podliehať týmto byrokratickým nezmyslom, ktoré častokrát obyčajní ľudia na vidieku ani nie sú schopní dodržať. Ani nie sú schopní dodržať. Mnohokrát sú to ľudia s dobrým srdcom, ale sú jednoduchí, nemajú prístup k internetu, oni nevedia, aké nezmyselné legislatívy prijímajú, žijú na vzdialených lazníckych osídleniach a chcú si len chovať tie svoje sliepočky, kozy a ovce na vlastnom dvore. Ale príde nejaký úradník z Bruselu a povie: Nie, lebo sa musíte podrobiť takej a takej kontrole, lebo vy musíte rešpektovať to a to. A normálny človek sa z toho chytá za hlavu a pýta sa: A prečo, čo vám to vadí? Po generácie tu takto žijeme a teraz prídete a poviete, nie, bude to inak. My v hnutí REPUBLIKA naozaj chceme, aby tí ľudia mohli žiť tak, ako po generácie žili. Aby tento spôsob života mohli pestovať. Aby mohli byť hrdí na to, že sú Slováci, aby Slovenská republika, jej poslanci, jej vláda, ktorým by malo záležať na tom, aby títo občania mohli jesť zdravé, kvalitné, domáce a sami si produkujúce potraviny, tak im musíme na toto predsa vytvoriť podmienky. A tento návrh zákona je na to špičkový. Rieši práve túto nezmyselnú byrokratickú záťaž, ktorá sa týka malých slovenských gazdov. Malých farmárov, malých normálnych obyvateľov, ktorí len chcú mať na dvore nejaké zvieratá. Rieši to, aby sa nemuseli registrovať na takéto nezmysly, aby im nemohol žiaden úrad na malý chov niekoľkých sliepok, niekoľkých ošípaných rozdávať šialené pokuty. Rieši to, aby títo ľudia mohli bez strachu produkovať svoje vlastné potraviny, ktoré si budú chcieť sami jesť na vlastnú spotrebu, prípadne na spotrebu svojej rodiny. Rieši to, čo by, bohužiaľ, malo byť samozrejmosťou. Ale nie je. Nám naozaj záleží na tom, aby sme tento životný štýl, tento spôsob života, tradičný, slovenský, ktorý je Slovákovi tak vlastný snáď ako fujara alebo náš klasický kroj, kdekoľvek, v akomkoľvek regióne sa nachádzate, aby tento tradičný spôsob života mohli ľudia, ktorí oň majú slobodný záujem, bez nejakých problémov pestovať. A ja nechápem, naozaj nechápem ľudí, ktorí by proti takémuto niečomu chceli vystúpiť a povedať nie. Máš 9 sliepok, máš 10 sliepok na dvore, musíš sa registrovať a nahlasovať a kontrolovať a vy sa chytáte za hlavu, ale celé generácie mojich predkov nemuseli, všetko fungovalo a dnes len preto, aby nejaký zbytočný úradník odôvodnil svoju vlastnú existenciu, tak tam musí chodiť s pečiatkou a vykonávať nejaké kontroly. To nemá žiaden zmysel. Kvôli pár zajacom na dvore registrovať nejaký chov, naozaj sa títo ľudia pýtajú prečo. A pýtajú sa zrejme aj poslancov Národnej rady, prečo niečo také nepodporíte. Veď tým ľuďom len pomôžete. Veď len zvýšite potravinovú sebestačnosť. Len zlepšíte zdravie ľudí, ktorí takýmto tradičným spôsobom života žijú. No čo je lepšie? Aby si kupovali vajcia z toho klietkového chovu, proti ktorému bojujete, alebo aby mali vajcia na svojom dvore? Čo je lepšie, aby jedli geneticky modifikovaným krmivom, plnené všemožnými spôsobmi, proste nechutnými, kŕmené zvieratá, ktoré potom porážajú, a kupovali si takéto nekvalitné mäso dovezené z hocijakých častí tohto sveta, alebo aby mali to prasa sami na dvore? Čo je lepšie? Aby kupovali akékoľvek všemožné hnisom plné mlieko z veľkofariem, alebo aby mali vlastné mlieko u seba doma? Veď každý príčetný človek vie, čo je lepšie. A potom už ostáva len otázka, prečo by sme niečo také nepodporili. A presne preto je tu hnutie REPUBLIKA s týmto návrhom. Máme radi vidiek, radi žijeme na vidieku, chceme, aby ľudia, ktorí na vidieku žijú, mohli žiť svojím tradičným spôsobom života a chceme im na to vytvoriť všetky podmienky. Úplne jednoduché, úplne otvorené, transparentné a sme pripravení akceptovať akékoľvek zmeny v záujme zlepšenia života ľudí a v záujme zvýšenia potravinovej sebestačnosti obyvateľov Slovenskej republiky.