Milan Vetrák
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegynky nám tu zatiaľ chýbajú, ale je skoro ráno, je to taký neštandardný čas. Nebudem hovoriť nejak dlho, ten problém, o ktorý, ktorý chcem riešiť týmto návrhom zákona, je dlhodobo známy, týka sa v súčasnosti už výlučne Bratislavy, kedysi sa týkal aj Košíc a možno aj výnimočne ďalších miest, zároveň nie som ani prvý, ktorý takýto návrh zákona prináša. Ešte v minulosti prvou poslankyňou, ktorá takýto návrh zákona priniesla, bola pani poslankyňa Mezenská, ale ona si ho tiež sama nevymyslela, pretože v zásade ide o to, že ľudia, ktorí, ktorých trápi tento problém, majú aj určité alternatívne riešenie, ktoré ponúkali poslancom už aj v minulosti. Teda prvýkrát to ponúkli pani poslankyni Mezenskej, tá to predložila v pléne Národnej rady a, a vtedy to bolo úspešné. Potom to o niečo vylepšili, samozrejme, aj spolupráca s ministerstvom dopravy, práve SME RODINA, dokonca aj pán podpredseda bol predkladateľom tohto návrhu zákona, ja to pripomínam preto, že nepovažujem tento zákon, hoci som jediným navrhovateľom iba za svoj návrh zákona, považujem ho aj za návrh z dielne SME RODINA, taký náš spoločný návrh, ktorý som aktuálne predložil ja, keďže aj SME RODINA, aj OĽANO chcú riešiť problémy, ktoré sú v Bratislave, chcú ich riešiť dlhodobo, a o čo teda vlastne ide v krátkosti. Pred pár rokmi na Európskom súde pre ľudské práva vyhrali spor medzi prenajímateľmi a nájomcami prenajímatelia, ktorým sa neplatilo nájomné v takej výške, v akej by to bolo spravodlivé. Budem veľmi zjednodušovať, aby teda aj tí, ktorí nás takto možno pozerajú ako verejnosť na diaľku, aby som im to príliš nekomplikoval. Čiže neplatilo sa im spravodlivo nájomné. Títo prenajímatelia, majitelia tých bytov zažalovali celú túto vec na... až na štrasburskom súde, ktorý im dal za pravdu, a výsledkom tohto sporu bolo, že mesto, vtedy to bolo viacej miest, ale teraz je to len Bratislava, musí ponúknuť tým nájomcom, ktorí v daných bytoch bývajú, bytovú náhradu a do času, kým im neposkytne túto bytovú náhradu, tak im musí vyplácať rozdiel medzi nájomným, ktoré je regulované, a medzi trhovým nájomným, ktoré by tí majitelia bytov za to dostali. Väčšinou ide pri tých nájomcoch už o starších ľudí, ktorí až také finančné možnosti nemajú, ale nie všetci sú na tom až tak finančne zle, navyše asi 80 % týchto ľudí nevyhovuje, že by mali dostať bytovú náhradu. Ďalším aspektom tohto celého problému je, že mesto Bratislava sa síce snaží, ale nedarí sa im nejak rýchlejším tempom stavať byty, hlavne nájomné byty a nedokážu teda promptne vyriešiť ten problém s bytovými náhradami, ani keby chceli. No a pôvodne, keď teda bolo rozhodnuté na štrasburskom súde, že sa má ísť týmto systémom, a potom Bratislava bola povinná vyplácať ten rozdiel, tak ten rozdiel ročne z rozpočtu odčerpával Bratislave 4,5 mil. eur, čo je pomerne slušná suma, hlavne keď samosprávy dnes všeobecne takisto musia šetriť, nedá sa len míňať a tých peňazí nie je nazvyš. No ono tá suma je o niečo nižšia, ale stále sú to milióny a tie byty sa nedarí stavať. Čiže tá bytová náhrada, ktorú ponúka zákon, jednoducho je na papieri, ale nie v praxi. A 80 % tých ľudí hovorí už od začiatku, už to hovorí desať rokov, že však dajte nám okrem bytovej náhrady aj finančnú náhradu, lebo mnohokrát, keď im ponúknete, starším ľuďom a oni bývajú väčšinou v Starom meste v tých bytoch, v Starom meste v Bratislave, keď im ponúkne niekde na okraji mesta bytovú náhradu, tak oni aj odmietajú sa, celý život niekde žijú a teraz odmietajú sa niekde na kraj mesta vysťahovať, sa im zmení kompletne život, aj tie sociálne dopady a všetky dopady na nich emocionálne sú, by mohli byť častokrát katastrofálne, a preto hovoria, že dajte nám aj finančnú náhradu. Vyplaťte nám to, čo je teda hodnota toho bytu, alebo resp. podľa nejakého koeficientu, a my si možno nájdeme aj v tomto Starom meste, kde sme celý život žili, bytovú náhradu a my si ten kúsok doplatíme už do toho 10-20 %. Takže ten návrh zákona, ktorý predkladám a ktorý predkladal v minulosti aj pán podpredseda Pčolinský a ďalší poslanci je o tom, že sa ponúkne ľuďom nielen bytová náhrada, ale aj finančná náhrada. A táto finančná náhrada, tú bude poskytovať obec na základe zmluvy. Prechádza to v prípade úmrtia dotknutej osoby aj na jeho oprávneného dediča a na to, aby obec mala z čoho zaplatiť tieto finančné náhrady, tak štát v zmysle príslušného zákona dá peniaze formou dotácie obciam a obce potom budú uzatvárať zmluvu aj na finančné náhrady k týmto bytom. To je vlastne celá úprava v tomto návrhu zákona. Potom je tam ešte jedno spresnenie pri správcoch bytov, aby viedli oddelené účty, pre každý bytový dom samostatne, ktorý spravujú, a pre každý dom, ktorý spravujú. No a na koniec ešte uvediem, že pokiaľ ide o peniaze, lebo však tie sú v tomto prípade tiež podstatnou záležitosťou, tak odhaduje sa, odhaduje sa, už to môže byť aj o niečo možno vyššia suma, pretože tie ceny stavebných materiálov narástli o niečo, ale tie posledné odhady boli, že by to stálo štát asi 54 mil. eur. Tu chcem ešte spresniť, že nejde o štrukturálny výdavok, lebo tie štrukturálne výdavky sú tie zlé. To znamená, tie opakujúce sa výdavky sú najhoršie, lebo tie zaťažujú permanentne rozpočet. Tuná ide o jednorazový výdavok, ktorý keď sa vyplatí, tak celá tá akcia skončí, celá tá výpomoc týmto ľuďom skončí. Čiže to je jednorazový výdavok 54 mil., ktorý teda by bol vynaložený zo štátneho rozpočtu, ale odhad, odhad na nákladoch na výstavbu alebo na poskytovanie tých bytových náhrad je 70 mil. eur. Čiže aj keď poskytneme tieto finančné náhrady, stále by sme mali byť z hľadiska nejakých peňazí z rozpočtu v pluse oproti tomu, čo stojí štát a obce, lebo štát dneska poskytuje peniaze aj tým obciam na výstavbu tých nájomných bytov. Tie obce si to negenerujú samé zo svojich zdrojov. Čiže ten odhad je 70 mil., ktoré by stála výstavba tých bytových náhrad alebo poskytovanie bytových náhrad, finančné náhrady 54 mil., čiže ten rozdiel je plusový pre štátny rozpočet. To na spresnenie, že je to síce veľký výdavok, ale aj veľká úspora. Takže na záver by som vás chcel poprosiť, aby sme aj týmto návrhom zákona a jeho podporou pomohli Bratislave, dneska sa už týka iba Bratislavy, pomohli Bratislave ušetriť niekoľko miliónov v rozpočte a pomohli najmä tým ľuďom, ktorých sa to týka, aby získali konečne bývanie, kde nebudú nejakým spôsobom zaťažení tým, že ešte Bratislava musí na nich niečo doplácať, a ani sa tam v zásade už podľa všetkého nemusia cítiť tak dobre a nakoniec sami požadujú tento spôsob riešenia aj zákonnou formou, teda že požadujú finančnú náhradu namiesto bytovej náhrady. Ďakujem pekne za pozornosť, a teda verím, že si premyslíte a že budete ochotní pomôcť Bratislave a ľuďom, ktorí, ktorí chcú mať takisto dôstojné a slušné bývanie.