Ľudovít Ódor

Ďakujem pekne a ďakujem za malú ochutnávku, ktorú sme dostali. A len pár slov by som povedal vo vecnej rovine. Tá prvá otázka, že teda prečo sme vlastne tu. Určite nie sme tu preto, lebo sme po tom všetci túžili a robili sme pre to všetko v našich životoch, aby sme sem mohli prísť a riešiť tú situáciu v krátkodobom horizonte. Sme tu preto, lebo vlastne parlament sa nevedel zhodnúť na tom ako, ako ďalej a ústava na to myslí tým, že vtedy prejdú právomoci do rúk pani prezidentky, a nemyslím si, že akékoľvek spochybňovanie ústavy je v tomto smere na mieste. A potom tu bolo povedané, že mali by sme robiť nejakú veľkú inventúru toho, prečo sa nachádzame v niektorých oblastiach v zlej situácii. Mohli by sme robiť takúto inventúru, asi by to nevoňalo ani tým predkladateľom, ktorí teraz hovoria o tom, že by sme to mali urobiť, lebo vlastne kto je zodpovedný za ten stav? Úradnícka vláda, ktorá tu je ani nie mesiac? Kto je zodpovedný za udržateľnosť verejných financií? Kto je zodpovedný za to, že ľudia majú nízke dôchodky? No, minimálne niekoľko vládnych garnitúr, ktoré tu vládli v minulosti. A ja nie som tu, aby som robil policajta, že 28 % viny nesie vláda toho a toho premiéra a 38 nejakého iného. To absolútne nedáva zmysel a kradne nám len čas. My čo sľubujeme, je, že pomenujeme veci, aké sú. Už kto za čo prečo zodpovedá, to už nechávame jednak na posúdenie verejnosti, samozrejme, aj na vysvetľovanie v rámci predvolebnej kampane, takže neplánujeme nejak hádzať pred voľbami špinu na predchádzajúce vlády. Nám ide o vec, nám ide o to, aby sme sa kultivovane porozprávali o tom, kde smeruje Slovensko a čo potrebuje. Možnože je to s charizmou četbota, čo je úplne v poriadku, stále lepšie, než by to bolo charizmou nejakých úplne iných vecí, takže toto beriem ako kompliment. Ďalšia vec je pomoc najslabším, že to je nejaká strednodobá priorita, ktorá možno niekedy bude. Nie, nie je tomu tak, to je nedorozumenie alebo klamstvo, každý si vyberie z toho, čo uzná za vhodné. Vláda má medzi krátkodobými prioritami zapĺňať tie diery, ktoré možno vznikli tým, že inflačná pomoc, ktorá bola v niekoľkých vlnách, lebo nemôžme sa tváriť, že nebola tu žiadna inflačná pomoc, ale mohlo sa stať, že niektoré skupiny ešte sú na tom horšie, tak skúsime tam dávať peniaze, ale na druhej strane treba povedať aj to, že popritom aj tí, ktorí teraz nás kritizujú, robia všetko pre to, aby nám ten priestor úplne vzali. Úplne vzali ten priestor na akúkoľvek pomoc, lebo nám ešte dávajú ďalšie, ďalšie opatrenia za stá milióny eur, a tak prečo ich nedali napríklad tým ľuďom, ktorých spomínal aj pán predseda Fico? Prečo im neposlali tie peniaze? A prečo sme nezareagovali na to, že v skrátenom legislatívnom konaní treba pomáhať týmto ľuďom a prečo nepodporiť, no, kedy začala tá inflácia? Neviem, akože ja som v tej predchádzajúcej práci mal na starosti sledovať aj infláciu a ono to nezačalo v máji tohto roka, to je dlhodobý problém a teraz že v skrátenom legislatívnom konaní? No kde ste boli doteraz, ako čo ste riešili doteraz? Prečo to teraz musí táto vláda riešiť v nejakom krátkodobom, v nejakom skrátenom legislatívnom konaní? Takže my čo sľubujeme v rámci programového vyhlásenia vlády, že sa pozrieme ešte na isté skupiny ľudí, aby sme im pomáhali, ako napríklad teraz sme urobili v prípade sociálnych služieb, a budeme podporovať, budeme diskutovať o tom asi aj s Národnou radou ohľadom životného minima. Máme tam ešte zdravotne ťažko postihnutých, takže nie je pravda, že nepomáhame, akurát nevieme pomáhať lopatou, veľkou lopatou, lebo na to nie sú prostriedky jednoducho. To znamená, že sľubovať všetko, ako sa hovorí, že nikto vám nevie toľko dať, koľko ja vám viem sľúbiť, takže mohol by som tu sľubovať, dajme nejakej skupine 300 miliónov, inej skupine 400 miliónov, ale to by nebolo zodpovedné. My sa pozrieme na tých najzraniteľnejších a skúsime ešte urobiť pomoc. Potom ešte by som sa dotkol tých hypotekárnych úverov. V zásade tam je ten proces pomerne jednoduchý. Národná banka Slovenska, viem o tom niečo, lebo som tam pôsobil, robí rizikovú analýzu celého úverového portfólia vrátane hypotekárnych analýz a nie je to prekvapenie pre Národnú banku Slovenska, že sa zvyšujú úrokové sadzby, a vyhodnocuje aj riziká v súvislosti s tým, do akej miery to ovplyvňuje práve schopnosť aj ľudí splácať. Mimochodom, sme zaviedli v minulosti práve to, že testovali sme príjmy ľudí, ktorí chceli hypotekárny úver, a aj v prípade, že sa im úroková sadzba navýši o 2 %, aby vedeli splácať, to bola explicitná požiadavka. A neplatí, že v každom prípade sú to tí najchudobnejší ľudia, väčšinou, väčšinou je tam aj stredná alebo dobre zarábajúca trieda. Takže opäť, ak chceme niečo adresne riešiť, tak je potrebné sa na to pozrieť. Posledné možno dve veci. Jednak ohľadom nejakej dotácie 21 miliónov, čo by mala vysvetľovať pani ministerka práce, toto sú európske peniaze, ktoré idú vlastne mimovládkam, ktoré pomáhajú, a schválila to ešte predchádzajúca vláda, takže v zásade to bolo len odklepnuté a nemyslím si, že, že sú s tým spojené akékoľvek veci. Spomínať pána Sorosa, mám pocit, že, že všetci by sa mali skladať na jeho zdravotnícky účet, lebo čo sa stane, keď chudák umrie, že teraz na koho budeme dávať všetky naše problémy? Na syna, dobre, potom na vnuka, potom na celú dynastiu. A posledná vec je, a toto bola celkom podľa mňa aj vecná pripomienka, faktická, ktorá odznela, že áno, niektoré opatrenia – najmä tie strednodobé – sú také, ktoré možno sú aj na obdobie štyroch alebo ôsmich rokov, ale je to tam zámerne. Ako som hovoril aj v úvodnom slove, my akože nemusíme to riešiť, naozaj ako môžme, môžme tieto priority dávať bokom, ale nemyslíme si, že Slovensko potrebuje teraz päť mesiacov nehovoriť o týchto témach a Slovensko potrebuje to, že nebudeme hovoriť o adresnej pomoci slabším, nebudeme hovoriť o talentoch, nebudeme hovoriť o ďalšej generácii, o rozpočte. My o tom chceme hovoriť a sme si presne vedomí toho, že nevieme doručiť za tých pár mesiacov, ale aspoň pár krokov, aspoň tú verejnú diskusiu o tom, aspoň pouvažovať o tom, čo by malo Slovensko robiť v dlhodobom horizonte, aby sa tu dobre žilo. Takže toto je určite našou prioritou a nespadli sme z jahody, vieme, že to nevieme doručiť za tie štyri roky, ale považujeme za našu povinnosť, aby sme o nich hovorili a diskutovali. Takže ďakujem pekne, skončil som, toľko asi v krátkosti. A možno ešte len posledná poznámka, že učím sa celý život a zdá sa, že sa musím naučiť, že čím hlasnejšie rozprávam, tak tým viac by som mal mať pravdu, ale doteraz som o tomto zákone veľmi nevedel, takže asi budem aj naďalej pokračovať v nejakom takom vecnom tóne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)