Jaroslav Karahuta

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, čo sa týka, čo sa týka úpravy toho zákona, viete, upraviť tento zákon za dva dni, to je v podstate ako prerobiť zo Škody 120 auto na nejaké Lamborghini. Že to by ozaj chcelo sadnúť si na niekoľko týždňov, lebo je to ťažký zákon, ozaj to je ťažký zákon. Vy nemáte ľahkú pozíciu, ja vám verím, ale to je zákon, ktorý sa nedá upraviť tým, že zmením u igelitových tašiek termín z 1. augusta na 1. júl a 1. august 2025. Tak to nefunguje. A mňa ozaj mrzí, že toto, čo sa teraz deje, sa dialo celé tie tri roky, ale človek sa učí. Ja som nebol predtým v Národnej rade, aby som mohol, mohol nejako získavať skúsenosti, tie som získaval až teraz, a ozaj v každom jednom zákone nechápem, z čo... no nechápem, chápem, kvôli čomu to je, hej? Ale nepochopiteľne strkali tam veci, aby ovládla úzka skupina ľudí nejakú činnosť, buď vidiek alebo odpadové hospodárstvo. V podstate, viete, to Slovensko je tak malé, že tu každý každého pomaly pozná, Košice majú 350-tisíc, 260-tisíc ľudí. Tí, čo tam, moje deti sa narodili tam, tam ozaj každý každého pozná, hej? A to je štvrťmiliónové mesto, hej, kto sa neprisťahoval zvonku a tam sa narodil a má základnú, strednú a vysokú školu v tom meste a ešte pracuje tam, tí ľudia sa poznajú. Takže vieme, vieme identifikovať, kto za jednotlivými činnosťami, ktoré sa takto vzletnými myšlienkami a tvrdo legislatívne presadzujú, stojí. To sú známe mená. To nie sú anonymy. To nie sú ľudia, ktorí prišli z Marsu. Tí ľudia sú tu, dlhodobo podnikajú a cez určitých ľudí si presadzujú svoje záujmy aj v tejto Národnej rade. A my by sme mali dbať na kvalitu toho legislatívneho procesu a náš záujem by mal byť čisto spoločenský, hej? Ja mám možno tú výhodu oproti veľa ľuďom, že možno mali v rodine bratranca, sesternicu, firma, družstvo, predajňa, závod, ja nemám v rodine nikoho. Ja som už slobodný človek a to mi dáva právo, ako poslancovi povinnosť, a osobne ako právo konať úplne slobodne. Takže poslanci rozhodnú, rozhodnú, ako, ako budeme, ako budeme ďalej postupovať. Ja navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo v utorok o sedemnástej hodine. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho: „Pán predseda, v utorok o sedemnástej hodine hlasovanie.")