Róbert Halák

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Monika, ty si taká naša bojovníčka, som veľmi rád že si tu pri mne v tomto našom výbore kultúrnom. Ďakujem ti za tvoje slová, ktoré si teraz povedala. Tuto dosť často, jak tu počúvam túto rozpravu, padajú čísla, percentuálne, vlastne rozdelenie tých peňazí 0,15, 0,17, 0,19, že teda o ktoré sa oprieť. Úprimne za seba poviem, že ja koketujem so všetkými troma alternatívami a poviem aj prečo. Mal som tú možnosť sa stretnúť s vedením Slovenskej televízie, kde mi bolo takým nejakým spôsobom tuto na chodbách, jak sme mali tu výbory, povedané, že tých 0,15 tak to bude, to budú stáť, vlastne budú cúvať naspäť. 0,17 že im, samozrejme, pomôže, budú vedieť fungovať, budú vedieť, budú vedieť dýchať. A tých 0,19 budú vedieť už využiť aj na to, že budú si vedieť pomôcť aj tak, že všetci poznáme tú výškovú budovu Slovenskej televízie, ktorá je v katastrofálnom stave. Neviem, kolegovia, kedy ste tam boli naposledy, ale to je v dezolátnom stave. A tých 0,19 by pomohlo Slovenskej televízii aj v tom, že by tie priestory už aspoň trošku vedeli dať do poriadku, dokopy, možno by ich vedeli aj prenajať nejakým, aby vedeli priniesť tie peniaze možno do tej televízie aj naspäť. Že tých 0,19 naozaj by vedel byť veľký reštart slovenskej televízie, aby, aby sa netrápila toľké roky, koľké sa trápi. Ja, čo sledujem politiku a čo sledujem toto kultúrne dianie v politike, ako to je, tak vždy sa tá Slovenská televízia sa jej stálo len na krku a len tak prežívala, hej, ako aby bola, aby sme si mohli povedať, že je, ale nijakým spôsobom sa jej nepomohlo. Takže ja naozaj koketujem s myšlienkou 0,19, lebo viem, že to by tej slovenskej televízii veľmi, veľmi pomohlo a vedeli by si už aj ona možno pomáhať, aby nebola tak závislá na tom, na tom štáte. Ďakujem.