Pavol Lančarič

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, dámy a páni, ja len, ja len krátko, dúfam, že nebudem tiež obviňovaný zo spolupráce s operátormi. Áno, bol som u operátora jedného 25 či 26 rokov, ale to s tým nijako nesúvisí. Čiže pokiaľ ide o tie esemesky. Esemeskami je možné posielať závažné informácie o závažných skutočnostiach, oveľa závažnejších, ako sú zmeny zmluvných podmienok s telekomunikačnými operátormi, hovorím o bankách, kde hovoríme o úplne iných peniazoch, hovorím o poisťovniach, hovorím o bezpečnostnej situácii a podobne. Neviem teda, prečo by malo byť nevyhnutné toto nejakým spôsobom okliešťovať. Počet ľudí, ktorí nemajú smartfón, je dneska, dá sa povedať, zanedbateľný a neustále klesá, po prvé a po druhé, SMS správa sa dá preposlať. A ja som takú skúsenosť mával s mojimi nebohými rodičmi, že im prišla nejaká informácia, ktorú si oni na svojom obyčajnom telefóne nevedeli prečítať a ani ja som to nevedel na ňom prečítať, lebo ten telefón nemal prístup k internetu. Ale stačí veľmi jednoduchý úkon, preposlať si to na svoj telefón, ktorý je smartfón a ktorý prístup k internetu má, a je to vyriešené. Čiže nemyslím si, že je toto vec, ktorá by bola hodná až takej, až takej zásadnej diskusie. Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o prístup k sieťam, tak áno, fyzický prístup k sieťam je riešený úplne inde a pokiaľ ide o ten, ktorý má na mysli čl. 5, tak regulátor môže túto povinnosť uložiť individuálne, a teda si myslím, že nie je vôbec nevyhnutné, aby ona bola zavádzaná plošne. Pokiaľ ide o chránenie čísel fyzických alebo... teda, pardon, právnických osôb, neviem celkom presne, nemám prečítanú tú konečnú formuláciu, čiže k tejto veci konkrétne neviem v tejto chvíli zaujať nejaké definitívne stanovisko. To je zatiaľ všetko. Ďakujem pekne.