Jaroslav Karahuta

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, mal som chvíľočku taký pocit, že si mal rozpravu k inému zákonu, tam trošku to nesedelo, a chcem trošku dať na pravú mieru potraviny. Si myslím, že trošku informácií o tom mám. Ty vylučuješ štát a priori ako nástroj na procesy v oblasti cien potravín. Súhlasím s tým, že najlepším, najlepším liekom na ceny je konkurencia. A teraz ti poviem, ako tá konkurencia sa dosahuje v tom najvyspelejšom svete, kde sú potraviny v nákupe nižšie od 15 do 30 %. Bravčové mäso je o 30 % lacnejšie v Španielsku, lebo tam vstupuje štát. Tak sa to dosahuje. Tá konkurencia nie je, nie je robená tým, že Španieli alebo Belgičania sú múdrejší, je tým, že kým my sme v minulosti dávali strašne málo do tretieho piliera, do štátnej pomoci, teraz máme päťdesiat, 70 miliónov dávame posledné roky, tak Poľsko niekoľko miliárd ročne štátnej pomoci, Česká republika, minulý rok to bolo 420 miliónov oficiálne, skrytá pomoc ďalších 200 miliónov určite, čiže možno 600 miliónov, Maďarsko, Rakúsko oficiálne 400 miliónov ročne. To je, to sú tie peniaze, ktoré vytvorili konkurenčné podmienky pre týchto tie štáty, aby k nám potom tie potraviny lacnejšie dovážali. Dajme my 400 miliónov štátnej pomoci potravinárom a ti garantujem, že tie potraviny budú najnižšie, najnižšie v celej Európe a nesúhlasím s tým, že netreba robiť zmeny. Musíme robiť tie zmeny a práve tento zákon, no bol som pri tom, ako sa to celé tvorilo, a teraz to nehovorím politicky, ale pragmaticky, bolo príkladom toho, ako sa má legislatíva tvoriť, pretože to bolo niekoľko sedení s obchodníkmi, s výrobcami zo zástupcov celého sektora a ono vlastne pomáhali tvoriť tento zákon. Takže tento zákon je výnimkou toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)