Jaroslav Karahuta

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak SME RODINA tento zákon určite podporí, pretože si myslím, že je potrebný, že je potrebný. A čo sa týka dvoch takých myšlienok, tá voľná ruka trhu, ja by som bol tiež rád, keby to fungovalo. Lenže voľná ruka trhu, špeciálne u potravín, je dimenzovaná výškou štátnej pomoci v iných štátoch. Čiže pokiaľ iné porovnateľné so Slovenskom budú dávať 500 miliónov na produkciu potravín a tie peniaze na rozdiel od európskych peňazí nejdú do zelených cieľov atď., ale idú priamo na výrobu, kde európske dotácie až tak to neumožňujú, tam možno cielene ísť na pečenie chleba, hej, dať milióny. Tak, a my si povieme, že nejdeme touto cestou, pretože je to pre nás veľa, tak potom prijmeme myšlienku, že končíme so základnými potravinami. Máme len dve možnosti. Alebo sa s tým stotožníme, samozrejmé, musíme mať k tomu technológiu, to je jasné, klimatické podmienky máme. Máme ich najlepšie v celej Európe, alebo jedny z najlepších. Určite v prvej trojke sme z celej Európy. Alebo pôjdeme ruka, bude v takej dimenzii, ako dala, dávajú ostatné štáty štátnu pomoc. A to ja si predstavujem na Slovensku aspoň vo výške 200 miliónov ročne, 200 miliónov keď sme dali na potraviny, to je porovnateľné s Čechmi 400 miliónov alebo porovnateľné s Maďarmi 400 miliónov, alebo Rakúšanmi 400 miliónov, čiže 200 miliónov a vtedy potom sa bavme o konkurencii. A čo sa týka, čo sa týka tých prepustených ľudí, tak ono vyzerá to pekne, že sme ušetrili, ale policajti tiež neprodukujú žiadnu činnosť. Potom prepusťme policajtov. Veď sú takisto zbytočná nákladová položka a ja si myslím, že potraviny sú ďaleko dôležitejší, ako, ako iné tie silové zložky, pokiaľ je kľud, hej? Pretože tie potraviny musíme mať trikrát denne. A zažili sme hrozbu zatvorenia hraníc len nedávno, pred pár mesiacmi, tak buďme trošku aj preventívni a zodpovední. Ja si myslím, že k tomu sa musíme postaviť pozitívne. Ďakujem.