Marián Viskupič

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega pán Blanár, ďakujem za vaše vystúpenie. No dobre, tak ja sa spýtam takto, že rozumiem, a to sme si tu už povedali aj predtým aj s pánom Muňkom, že áno, aj v tom Rakúsku častokrát tie potraviny sú lacnejšie ako na Slovensku. Súhlas, je to tak, áno. A ešte aj kvalitnejšie možno. Ale teda a je zanalyzované, že prečo to je, tak tí Rakúšania teda majú cenovú reguláciu? Lebo chceme sa teda dostať k tomu, aby boli tie potraviny lacnejšie a teda tak skopírujme to, čo tam je. Možno to bude to, že teda je väčšia podpora, hej? Možno, možno je to väčšia konkurencia. Možno je to menšia byrokracia. Ale zjavne tí Rakúšania nemajú tie ceny nižšie, lebo majú lepšiu reguláciu, hej? Toto ja sa snažím povedať, páni. Nieže ten problém tu nemáme, ale že chcete dosiahnuť to, čo Rakúsko, ale robíte to inak, ako to Rakúsko, nie dobre. No a keď už teda k tej regulácii, regulácii hovorím, no už sme tu mali systém, ktorý externe štátne určoval cenu v podstate všetkého, niekto to volal komunizmus, niekto to volal socializmus, no ale celý ten systém skončil práve ani nie na ideológii, ale hlavne na tom, že sa ekonomicky vyčerpal, že to jednoducho nefungovalo, že tie, tie nerovnováhy vnútorné aj vonkajšie boli stále väčšie a väčšie a jednoducho, že to, že to nevedelo tak fungovať. A potom vlastne ten vývoj bol vidieť úplne v tých osemdesiate a deväťdesiatom, v deväťdesiatom prvom, že sa proste ceny, ceny vyrovnávali tej, tej trhovej realite a niekde to skákalo proste v desiatkach, možno v stovkách percent, hej? Že tak to bolo celé pokrivené. Proste voči tomu trhu sa, sa nedá akoby vyhrať takýmito štátnymi zásahmi. Ale ešte raz teda, pýtam sa pána Blanára, že ako to teda Rakúšania dosahujú tie nižšie ceny? To je dôležité. Ako?