Eduard Kočiš

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Naozaj tento zákon vôbec nehovorí o nejakom porušovaní štátneho vzdelávacieho programu. Tento zákon vôbec nehovorí o porušovaní školského vzdelávacieho programu alebo o interných a vnútorných smerniciach škôl, predškolských zariadení alebo nejakých iných školských zariadení, ktorých na Slovensku máme naozaj dosť. Tento zákon naozaj hovorí iba o tom, aby rodič mal dostatočné informácie o tom, čo sa s jeho dieťaťom deje, bude diať alebo v budúcnosti môže diať v rámci vzdelávacieho procesu. To, že mnohí kolegovia, ktorí naozaj neprišli nikdy do styku naozaj s vyučovacím procesom, maximálne tak na úrovni žiaka, nie na úrovni učiteľa, pedagóga, budú naďalej naivne tvrdiť a naivne pretláčať svoju myšlienku, že žiak, ktorý na základe informovaného súhlasu rodiča nebude v danej hodine na vyučovacom procese, bude môcť vykonávať akúkoľvek inú činnosť, nie pod dozorom pedagogického zamestnanca. No je to kardinálna hlúposť, pretože žiaden žiak či už základnej, alebo strednej školy nesmie zostať počas vyučovacieho procesu, nesmie byť jednoducho sám niekde na chodbe alebo niekde inde mimo školského zariadenia, vždy musí byť pod dozorom pedagogického zamestnanca. To znamená buď sa presunie do vedľajšej triedy, alebo bude pod dozorom pedagogického zamestnanca, ktorý má v danom čase voľnú hodinu a nevykonáva pedagogickú činnosť. Čiže to bývalý pán minister Gröhling by mal troška vedieť alebo aspoň troška ovládať. Takže naozaj nie je žiadna dôvodná obava tento zákon nepodporiť, práve naopak. Týmto zákonom dávame väčšie právomoci aj rodičom, dávame zároveň väčšie právomoci aj učiteľom zbaviť sa akejkoľvek možnej zodpovednosti alebo po prípade nejakého možného obvinenia z niečoho nekalého. Čiže naozaj, kolegyne, kolegovia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)