Tomáš Lehotský

Ďakujem veľmi pekne. Mňa mrzí, a to nie akože ani vtip, ani pokus o zosmiešnenie, ale že tá debata sa nakoniec vždycky skĺzne k penisom a vagínam a ja mám pocit, že ste sa príliš veľmi upäli na tú sexuálnu výchovu. Ja som aj v tej rozprave v zásade sa sexuálnej výchovy ani nedotkol, a preto som sa vlastne aj pýtal Riša, že, že či to bol teda úmysel alebo zámer, pretože v tom zákone sa hovorí aj o sexuálnej výchove, ale to, čo považujem ja za oveľa, oveľa dôležitejšie je, že na základe toho náboženského alebo filozofického presvedčenia rodič môže odmietnuť akúkoľvek aj inú oblasť vzdelávania. A, Jožo, keď si hovoril, Pročko, nie je tu, keď si hovoril, teda že čo mi tak vadí tá sexuálna výchova, že veď jadrovú fyziku budú učiť tí učitelia, no podľa tohto zákona aj nie, pretože ja keď si poviem, že som rodič, ktorý vyznáva napríklad tie filozofické smery, o ktorých som hovoril, tak ja som proti akémukoľvek pokroku, tak moje dieťa nebude prítomné na vyučovaní a nemusí byť prítomné na vyučovaní v zásade čohokoľvek, čo sa mi na základe len tohto nebude páčiť. Nebavíme sa o sexuálnej výchove, bavíme sa aj o matematike, fyzike, biológii a tak ďalej. Strašne veľa sa tu hovorí o, o tom, ako má rodič právo vychovávať svoje dieťa tak, ako uzná za vhodné, veľmi málo sa hovorí, alebo vôbec som tu nepočul o tom, na čo má právo to dieťa. Veď to dieťa, rozumiem tomu, že do osemnástich nie je uznané na všetky právne úkony, ale to dieťa predsa je fyzická osoba s vlastným názorom, s vlastnou možnosťou v budúcnosti a s vlastnou slobodou. Rodič mu ide zakazovať, čo sa má učiť na matematike, biológii a aj na sexuálnej výchove. Kde je tá sloboda toho.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)